DŽURA
Príručka: Ako sa vysporiadať s jednou džurou v lese?
1. fotografia / landart: Retušovanie snehom
Vypĺňanie otvoru diery snehovými guľami je pokus o vysporiadanie sa s ľudskou minulosťou: hĺbenie banskej štôlne je ľudský zásah do krajiny, a ja som sa snažil tento ľudský zásah zaretušovať. Fotografia landartovej inštalácie v mierke 1:1 v rozmere 150cmx150cm bola inštalovaná priamo na mieste fotenia, ale v inom ročnom období, takže testuje aj vieru diváka v skutočnosť fotografie.
2. videoart: Spanie na okraji bane, 08:51,
Pokus o najsilnejšie precítenie bane a zároveň jej dostatočnú dokumentáciu pôsobenia džury na človeka, jej atmosféry, živočíšstva. Video používa estetiku internetového videa formou komentovania vlastného prežívania v zaujímavej situácii. Performatívne spanie v ústí štôlne je skúšaním vlastného tela a prekonávaním strachu a dôsledným dokumentovaním komplexnosti ekosystému.
3. Happening: Sonda do útrob zeme + videodokumentácia: ”
Smartfón na loďke ako lyrická sonda do útrob Zeme”, 05:52,
Počas celého projektu som si dal jedno predsavzatie, budem pracovať iba s ústím štôlne, s rozhraním vonkajška lesa a vnútrajška štôlne, ale nikdy ju nepôjdem skúmať do hĺbky, pretože to môže byť nebezpečné. To platilo aj pre všetkých účastníkov, všetky verejné prezentácie sa diali v blízkom okolí štôlne a v jej ústí. Tento happening však pracoval s motívom ľudskej zvedavosti. Ako preskúmať miesta, na ktoré nemôžeme fyzicky ísť? Vytvoril som DIY sondu – loďku z plastovej dózy na potraviny, vrtuľky, motorčeka a powerbanky. Vyzval som účastníkov, ktorí chcú podstúpiť riziko, aby mi požičali svoj smartfón, ktorý som umiestnil do vodotesnej dózy a pomocou veterného pohonu som ho vyslal do útrob štôlne. Štôlňa bola pri zemi zatopená niekoľkocentimetrovou hladinou vody. Účastníci sa mohli vzájomne prekonávať, kto dostane sondu ďalej, a následne ju bezpečne vrátili naspäť šnúrkou od šarkana. Každý účastník, ktorý sa odhodlal požičať svoj telefón, mal možnosť natočiť si video z miesta, kam sa sám nemohol dostať.
4. fotokoláž, sitespecific inštalácia: jaskynné maľby z katalógu supermarketu
Praveké jaskynné maľby zobrazovali zvieratá, ktoré sa dali uloviť. Túžbou človeka pre súčasné ulovenie sa stáva napríklad výhodná akcia na mäso zo supermarketu. Preto som zosúčasnil jaskynné maľby, vystrihovaním fotografií mäsa z reklamných letákov supermarketov, a ich umiestnením (nalepením len pomocou vody) v klenbe jaskyne.
5. zvuková inštalácia – dotknúť sa každého vzdialeného kúsku bane formou trúbenia zvukových vĺn
Kvôli tomuto projektu som sa naučil hrať na trúbke, pretože tento nástroj najviac pripomína túžbu hrať na ústie bane a celú baňu ako na hudobný nástroj. Nie je však možné hrať na taký veľký nátrubok, ako by bolo celé ústie bane, preto som túto túžbu simuloval nasledovne: vo vnútri štôlne vytvoril audionahrávku trúbenia, ktorú som niekoľkonásobne spomalil, pretože čím je väčší dychový nástroj (napríklad tuba), tým dokáže vydávať basovejšie tóny. Donesením veľkého koncertného aktívneho reproduktoru (na baterky) som nahrávku spomaleného trúbenia z bane púšťal opätovne v bani. Zvukové vlny vytvárané vibrovaním pier sa tak mohli dostať najďalej do útrob bane a zvukovými vlnami sa dotknúť či metaforicky pobozkať každý kúsoček bane.
6. Pocta salamandre. Happening so zapojením účastníkov: pečenie a inštalovanie palaciniek v tvare salamandrích fľakov.
Staré štôlne sú obľúbeným zimoviskom salamandry škvrnitej. V mojej štôlni som ich našiel v jednej chvíli až 19 naraz. Salamandra nemá žiadneho nepriateľa, pretože jej žlté škvrny sú výstražným signálom. Tie škvrny sú unikátne pre každého jednotlivca. Pozorovanie abstraktných tvarov škvŕn som chcel preniesť aj na diváka. Na verejnej prednáške vo Východoslovenskej galérii som nechal kolovať približne sto škvŕn, ktoré som vytvoril z nevypálenej keramiky. Počas verejnej prezentácie v lese som s divákmi piekol palacinky s použitím žltého farbiva kurkumy, aby na panvici vznikali improvizované a jedinečné salamandrie fľaky, ktoré mohlo obecenstvo následne zjesť, alebo nainštalovať v lesnom prostredí či v ústí štôlne. Keďže je salamandra jedovatá, toto bol bezpečný spôsob ako škvrny precítiť a nedotknúť sa jej.
Celý záznam: Prednáška vo Východoslovenskej galérii: